Katolická charismatická obnova
  

Hlavní menu:


Na misiích v Africe - jako lékařka

01.08.2003, autor: Lucie Lešková, kategorie: Evangelizace a misie


Lucie, vím, že ses právě vrátila z Afriky. Jak ses tam dostala? A jak tě tam vlastně Bůh dovedl? Byl to okamžitý nápad nebo promyšlená cesta?


Afriku mi do srdca dal Pán ešte ako decku. No nie žeby som už nebola decko, ale bola som ešte menšie decko ako som teraz, alebo väčšie? Afrika sa mi spájala s misiami a tým sa mi akosi vynárali dve povolania, ktoré by som uplatnila v Afrike, okrem praktického života kresťana a katechézy, učiteľ a lekár. Vybrala som si to druhé. Teraz viem, že Boh využije akékoľvek povolanie. Najprv som to len nosila v sebe a zrelo to tam. Neskôr som o tom aj začala rozprávať a pýtať sa na možnosti ísť na misie do Afriky ako laik. Bolo ich za posledných 5 rokov zopár, ale všetky na niečom stroskotali. Až som si postupne začala sama vysvetľovať, že to volanie do Afriky bolo v skutočnosti volaním na misie a ináč by som to asi nepochopila. V tom čase mi Boh ukazoval, že ma volá na misie - kdekoľvek. Minulý rok v máji sa „aktívne spýtal“: Tak čo Afrika? A tu sa prejavilo moje človečenstvo : začala som špekulovať, rozvažovať, zvažovať ....a modliť sa. Povedala som áno a výsledkom bolo, že som s kamarátkou Katie z USA letela v októbri do Kene a tak do Sudánu, do oblasti Bar el Ghazal, diecézy El Obeid, miesto Turalei, ku kmeňu Dinka.


Co ses musela všechno naučit, než jsi tam jela?


Medicínu. Vedela som, že tam chcem ísť ako lekár . Tým, že plán Afriky bol v mojom srdci dlho, som sa na všetky i nepotrebné činnosti pozerala ako na čosi, čo snáď využijem na misiách, v Afrike. Ale asi čo bolo najdôležitejšie: prešla som si nanovo základnými otázkami bytia a viery (nie cielene, nejako to šlo cez púšte a ťažkosti )a Boh ma naučil viac mu dôverovať a spoliehať sa naň.


Cos v Africe vlastně prováděla? Kázala jsi v kostelích nebo v buši?


Na malom pozemku, ktorý patril diecéze sme bývali. Vedľa bol veľký strom , ktorý bol ohradený slamenou ohradou - to bola naša katedrála. Pod stromom boli štyri koly, nad nimi strecha z trávy - to bolo presbytérium. Katedrála tiež slúžila ako klinika a presbytérium ako vyšetrovňa. Spočiatku sa mi to videlo dehonestujúce voči katedrále, no pochopila som v tom veľkú symboliku môjho povolania a privilégium, ktorého sa mi dostalo. Veď som mohla liečiť tam, kde uzdravuje Kristus. Mohla som počúvať problémy ľudí tam, kde o svojich problémoch vravíme Jemu.


Zdá sa mi, že išlo v prvom rade o svedectvo života a až tak slova. Kresťanstvo je tam v úplných začiatkoch. V Turalei sa prestalo bojovať pred troma rokmi, hoci sem-tam ešte spadne bomba a sú i ľudia, ktorí očakávajú nové boje o územie. Misia tam začala asi pred dvoma rokmi. Pred 50timi rokmi tam boli misionári krátky čas, potom ich vyhnali kvôli vojne.


Kliniku sme vždy začínali modlitbou. Niekedy sme sa s pacientmi modlili, keď to vyžadovala situácia, či hovorili sme s nimi o viere. Väčšiu úlohu v tomto zohrávajú miestni katechéti a rehoľné sestry MC (od Matky Terezy). Bariéru tvorí i jazyk.


Co má společného práce v nemocnici s misií, misie přeci znamená hlásat Krista?


Pre mňa misie sú všade tam, kde je nejaký kresťan. Ak som v nemocnici, tak tam je moja misia, ak v škole, tak tam, ak doma, tak tam. Pre mňa misia znamená ukázať druhým môj život s Kristom; nielen hovoriť slovom, ale životom. A keď to z môjho života nevidieť, tak sa ešte viac napojiť na Krista a dať mu šancu žiť v sebe.


Existuje něco, co ses v životě naučila a nevěděla, k čemu to je dobré, a teprve v Africe se ukázalo, že to dobré opravdu bylo?


Ja neviem, Michaeli, .... :-) lebo tak som sa učila manuálnym prácam - okolo domu, na stavbe, ručným prácam, laboratórnym prácam - tu bola sranda, lebo moji kolegovia sa počas štúdií vždy rozčuľovali, že načo sa to učia, to ja som vedela: čo keď práve toto budem potrebovať?!, ale viem, čo som sa nenaučila: variť na otvorenom ohni. Bola som tam ako skutočná biela žena: zabudla som , že oheň nie je plynový, či elektrický sporák a keď od ohňa odídem, že mi zhasne a toho dymu okolo...


Prozraď ještě maličko o sobě…


Volám sa Lucia, mám 26 rokov, som lekárka, patrím do medzinárodného spoločenstva ľudí, ktorí sa orientujú na misie pre východnú Európu. Milujem, keď sa modlíme, každý v svojom jazyku a predsa vládne medzi nami jednota, keď sme iní a myslíme ináč a predsa sa chápeme, alebo sa o to snažíme a máme sa radi. Myslím, že toto je mini predchuť neba.


A možno ešte trošku: aj keď nie vždy chápem, čo Pán robí v mojom živote, viem, že On sa u mňa ešte nikdy nepomýlil.


Poslední otázka: co bys chtěla po téhle cestě říci všem?


Vyplýva to zo skúseností z misií: Ježiš nám povedal : NOVÉ prikázanie vám dávam : aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nielen milovať blížneho ako seba samého, ale tak, ako miloval On. :-) V tom je pre mňa nový zákon NOVÝ.


Děkuji za rozhovor.





Ptal se: Michael Špilar


  
© 2001-2013 Katolická charismatická obnova. Použití textů je možné se svolením redakce. ISSN 1214-2638.
© Design, redakční systém: Webdesignum 2007 - 2014
Nejčastěji hledané výrazy: Charismatická obnova | Vnitřní uzdravení | Vojtěch Kodet | Tábor Jump
Katolická charismatická konference 2016